Nebudem sa rozpisovať o prospešnosti alebo negatívach raw food (surovej stravy) pre detských papkáčov. Tento článok bude zameraný čisto na moju skúsenosť pri zavádzaní raw stravy u mojej dcéry. Ako vyzerá jeden môj vitariánsky deň a názorný jedálniček, sa môžete dočítať tu. Keď som objavila čaro vitariánstva, Bianka mala vtedy asi 2,5 roka. Sama som ešte nevedela čo a ako a kedže strava ma už roky zaujíma, dala som sa do štúdií kníh a článkov. Postupne som si utriedila myšlienky, zaobstarala výkonné a kvalitné spotrebiče a raw food sa čoskoro stalo súčasťou mňa a ostatných členov domácnosti. Ja a partner sme boli spokojní, dcéra už menej. Dosť dlhý čas predýchavala zrušenie pečiva a zavedenie IBA ovocia od rána do obeda. Na raňajky robím pre seba zeleninovo-ovocnú štavu a na desiatu zelené smoothie. Bianka sprvu rázne odmietala jedno aj druhé. Postupne jej zvedavosť zvíťazila, začala mi pomáhať pri príprave a aj ochutnávať. Dneska už pije štavu so mnou a neodmietne ani smoothie. Musí byť síce sladké, ale podstatu splní - vždy je v ňom kopec zelených listov. 

Prešla som na vegánske varené jedlá, hoci nie z morálnych dôvodov a doteraz nemám problém dať si steak so syrovou omáčkou. Úprimne, nemám zábrany v konzumácii mäsa a iných živočíšnych produktov. Len ich proste u nás doma nekonzumujeme, pretože si myslím, že človek ich k životu a v strave nepotrebuje. Takže na obed som zaviedla varené vegánske jedlá bez lepku. Zväčša dusená, grilovaná alebo pečená zelenina, strukoviny a bezlepkové obilniny. Postupne som vypustila aj strukoviny okrem červenej šošovice. Boli pre nás obe ťažko stráviteľné. Bianke takéto jedlo vyhovuje od začiatku a vždy si dá plnú misku - asi je rada, že "konečne" má niečo iné ako ovocie, zeleninu, oriešky a oleje. Po obede je opäť k dispozícii iba surová strava. Nakoľko s ňou mám osobné niekoľko ročné skúsenosti, sme zásobení vždy rozmanito. Spočiatku som na raw gourmet míňala veľké peniaze a tak som nahrádzala závislosť na "bežnom" jedle. V bioshopoch som nechávala mesačne aj 150 - 200 Eur + nákupy za ovocie a zeleninu. Časom, keď sa raw food stalo u nás bežným a bežná konzumná strava sa stala "vzácnosťou", sa nákupy v bioshopoch zminimalizovali na približne 5 surovín. Nekupujem už žiadne raw čokolády a iné raw pochutiny. Keď má Bianka chuť na sladkosť, urobím jej domáce guličky v rôznych obmenách alebo siahne po raw kakaových triangloch, banánovej zmrzline či nutelke.

Von brávam zväčša nejaké ovocie, ale napríklad dneska som jej na ihrisko nabalila provensálske raw placky, papriku a paradajky. Večer zakončujeme zeleninovým šalátom. Často máme aj avokádový dip s rôznou nakrájanou zeleninou. Kým si Bianka na takýto "spôsobom" života zvykla, prešli dva roky. Išlo to krôčik za krôčikom. Dôležité je byť presvedčený o tom, čo robíte a trpezlivo vytrvať. A výsledky sa dostavia samé.